October 2011
75 posts
“People are afraid of themselves, of their own reality; their feelings most of...”
– Jim Morrison.
bezzmyslene putujem nekonečným priestorom myšlienok a nesplnených nádeji. a ten tvoj blbý úsmev lietaaaa mi v hlave . ironia osudu je asi len vtom že ty zabudáš to že vôbec existujem
Želám si byť s tebou Tak, tak ty si teda myslíš že rozoznáš Nebo od pekla
Belasú oblohu od utrpenia Rozoznáš polia kvitnúcej zelene Od koľajníc z chladnej ocele?
Úsmev od skrytého zúfalstva? Naozaj myslíš že sa to dá? A donútili ťa k tomu aby si zapredal Svojich hrdinov za fantómy? Žeravý popol za stromy?
Vánok svieži za búrku ľadovú? Mizerná útecha pre zmenu? A naozaj by si...
vais á Prague-
áno áno ide sa do Prahy. slubila som si že žiadne negativné myšlienky ma trápiť nebudu aspon dovtedy kym sa nevrátim z Prahy. lebo niekedy sa mi zdá že tá moja hlava exploduje na márne kuskyyy. ja už nevládzem rozmýšlat čo by bolo keby to a to sa nestalo a neviem čo ešte. ach. i kill people in my mind. pekný zvišok dna prajem
Zostaňte zvedaví. Zostaňte blázniví. →
“I felt like crying but nothing came out. it was just a sort of sad sickness,...”
– Charles Bukowski.
2 tags
